Předvánoční Budapešť očima sourozenců Soni a Ivana Najdekových. Soňa, studentka cestovního ruchu, si zde vyzkoušela roli průvodkyně a své dojmy shrnula v tomto článku. Ivan její slova doplnil působivými fotografiemi zachycujícími jedinečnou předvánoční atmosféru města.
Soňa Najdeková – studentka cestovního ruchu, která se na Budapešť podívala nejen jako turistka, ale i očima budoucí průvodkyně:
"Budapešť je miesto, ktoré ma prekvapilo viac, než som očakávala. Mesto mi za 2 dni dokázalo, že skutočne má v sebe veľa histórie a krásy ako sa o ňom hovorí. Pre každého, kto je rovnaký milovník histórie ako ja, Budapešť rozhodne odporúčam.
Ako študentka cestovného ruchu, som si sprievodcovanie aj sama vyskúšala. Som veľmi vďačná za skúsenosť. Najsilnejší dojem na mňa urobilo Maďarské národné múzeum, ktoré pôsobí naživo oveľa majestátnejšie než na fotografiách. Monumentálna budova s impozantnými stĺpmi vo mne vyvolala rešpekt a obdiv k histórii, ktorú ukrýva.
Pamiatka, ktorá ma tu prekvapila, a zároveň vo mne vyvolala podobné pocity bol pamätník obetiam holokaustu – strieborná vŕba. Tento symbolickí pamätník ma prekvapil práve tým, že na listoch sú napísané mená zosnulých.
Každému, kto sa rozhodne navštíviť Budapešť v decembri, odporúčam vianočné trhy. Vianočné trhy v Budapešti boli zatiaľ tie najkrajšie vianočné trhy, aké som videla. A vianočnými ozdobami sa v Budapešti nešetrí.
Na druhý deň ma prekvapilo múzeum hudby. Architektúra tej budovy mi pripadala hypnotická.
Čo sa mi na 2 dňoch strávený v Budapešti nepáčilo? To, že sme neostali v meste dlhšie."
Kamenná nemocnica - průvodcuje Soňa Najdeková
Kamenná nemocnica sa nachádza pod hradným areálom v Budíne. Vznikla počas 2. svetovej vojny v jaskynných priestoroch podhradia. Využívali ju vojaci aj civilisti.
Kapacita asi 300 pacientov, bola najme počas obliehania Budapešti (1944-1945) bola viackrát brutálne prekročená. V niektorých obdobiach sa tu tesnilo až 700 a viac pacientov. Do tohto počtu navyše neboli započítaný lekári, zdravotníci a dobrovoľníci z červeného kríža, ktorý sa o pacientov starali. Nemocnicu uzavreli v júli 1945, avšak aj naďalej v jej priestoroch vyrábali vakcíny proti týfusu.
V roku 1956 sa v dôsledku napätia studenej vojny vtedajšia vláda rozhodla prestavať nemocnicu na protiatómový bunker. Objekt bol upravený tak, aby poskytoval ochranu pred jadrovými a chemickými zbraňami. Napriek tomu nemocnicu až do roku 2006 využívali prevažne ako sklad. Od roku 2007 funguje táto nemocnica ako múzeum pre verejnosť. Múzeum nám približuje, ako to tu v týchto priestoroch vyzeralo počas 2. svetovej vojny, a to vďaka pôvodným prístrojom, zariadeniam a realisticky vyzerajúcim voskových figurín zobrazujúcich pacientov a zdravotníkov. Múzeum poskytuje prehliadky dokonca aj v angličtine. Vzhľadom na to, že sa múzeum nachádza v podzemí s úzkymi chodbami, múzeum neodporúča návštevu turistov trpiacich klaustrofóbiou.
Je to veľmi zaujímavé historické miesto, o ktorom však veľa ľudí stále nevie.
